Ľahšie sa stať prezidentom ako zubárom

Autor: Marcel Ďurkovský | 27.2.2014 o 20:29 | (upravené 2.3.2014 o 21:39) Karma článku: 7,79 | Prečítané:  201x

Tento príbeh je vymyslený a podoba alebo zhoda postáv je čisto náhodná. Dnes funkciu prezidenta môže vykonávať kde-kto ak splní podmienky ústavného zákona. Ako by to teoreticky mohlo vyzerať, keby sa týmto spôsobom uchádzali záujemcovia napr. o miesto zubára? Rozdiel v zodpovednosti je diametrálny a tým nechcem znižovať dôležitosť lekárskeho povolania...

Nechal som sa inšpirovať životom. V istom malom mestečku žil starý zubár. Nebol najlepší, ruky sa mu triasli, národ si občas pomýlil s nádorom, kde-čo pokazil, ale ľudia ho potrebovali, tak ku nemu chodili so svojími boľavymi zubami. Až prišiel čas, kedy starý pán zubár zomrel a tak mestské zastúpiteľstvo vypísalo konkurz na jeho miesto. Prihlásilo sa šesť kandidátov. Piati zubári s praxou a jeden bohatý podnikateľ z vedľajšej dediny.

Prvý zubar, Dr. Sergej, študoval na známej univerzite. Pochádzal z robotníckej rodiny a v mladosti mal kamarátov, ktorí by za neho skočili aj do tej rieky, čo u nich tiekla. Ale bol známy, že zuby opravoval najmä bohatým ľuďom s pochybnou minulosťou, ktorí vlastnili banky, poisťovne a jachty. Už podľa doktorových hodiniek sa dalo očakávať, že jeho klientela nemôže mať hlboko do vrecka. Ale takmer polovici občanov mestečka bol veľmi sympatický, nakoľko každý z nich očakával, že mu istotne aspoň to pivko v krčme zaplatí.

Druhá bola fešná dáma, p. Alenka. Neštudovala síce stomatológiu, ale naučila sa u jedného felčiara držať v ruke zubársku vŕtačku a pacientom opravovala najmä stoličky. Bola veľmi citlivá a s chuťou sa dokázala "do krvi" poškriepiť s každým, kto sa jej opýtal s kým sa kamaráti, alebo akým spôsobom bude liečiť boľavý zub.

Tretím bol doktor Miloš. Nevyštudoval síce na známej lekárskej fakulte, ale život ho nejako naučil. Mal aj svoju pojazdnú ambulanciu. Kedysi bol veľmi šikovný, rád vytváral iným pojazdným ambulanciám koridory a tiež pomohol získať lekársky certifikát doktorovi známemu ako Dr. Šabľa, pretože bolestivý zub neliečil ale rovno "odťal hlavu", teda vymenil celý chrup. Dr. Miloš s jeho metódami časom nesúhlasil a tak si našiel iné miesto, kde v pokoji zubárčil a viedol divadelný miestny krúžok.

Štvrtým prihláseným zubárom bol Dr. Peter. Tichý to človek, ľudomil. Vyštudoval lekársku univerzitu s vyznamenaním a v širokom okolí bol známy ako odborník. Počas svojej kariéry bol aj niekoľkorát primárom najväčšej nemocnice v hlavnom meste a vždy zachránil stomatologické oddelenie pred krachom. Moc toho nenahovoril, ale keď niečo povedal, radi ho počúvali aj ostatní kolegovia, lebo čo povedal bolo múdre. Ale žiaľ nemal šťastie na kamarátov. Ani nie preto, žeby ho tí kamaráti nemali radi, ale skôr preto, že boli nevýrazní podobní ako on a keďže ľudia im pripisovali rôzne zlé veci (aj keď to nebola pravda), tak ho hádzali "do jedného vreca" s nimi. Petra ľudia moc radi nemali a väčšinou ani nevedeli prečo. Bola to taká davová psychóza. Odborník však bol a praktické skúsenosti mal na rozdávanie.

Piatym uchádzačom bol Dr. Rudi. Mladý sympatický doktor s pomerne bohatou praxou. Bol študentom Dr. Petra, dokonca si u neho robil aj absolventskú prax. Lenže ako sa hovorí mladosť-pochabosť, jedného dňa si mladý p. doktor zmyslel, že staré vr'tačky sú v ambulancii nevhodné a tak sa  snažil svojho učiteľa presvedčiť, aby ich zahodil a nakúpil radšej moderné, laserové. Tiež aby vybavil ambulanciu rontgenom a mnohými ďalšími výdobitkami stomatologickej techniky. Na tom by nebolo nič zlé, akurát milý p. Dr. Rudi to chcel naraz a hneď. Keďže mu nebolo možné vyhovieť, rozhodol sa odísť a založiť si vlastnú ordináciu. Dodnes však sa mu to nepodarilo a tak aspoň učí mladých medikov stomatológii.

Posledným a teda šiestym uchádzačom o miesto mestského zubára bol podnikateľ p. Ondriš. Podnikal v predaji bielej a čiernej elektroniky, požičiaval peniaze na kreditné karty, ba dokonca predával aj auta. Veľmi "šikovný" to bol podnikateľ. Avšak jedného dňa sa rozhodol, že všetky svoje firmy predá a časť peňazí venuje charite, ktorú osobne založil. O stomatológii nevedel celkom nič, iba to, že doktori nosia biele plášte, ale veľmi sa mu páčilo ako úctivo starého pána zubára ľudia na ulici zdravievali a tiež aj tá budova kde bola zubná ambulancia nebola na zahodenie. Avšak ako uchádzač o miesto mestského zubára mal výborný argument, ktorý nemal ani jeden z jeho súperov. A ten argument bol: nikto sa nikdy nesťažoval, žeby ho boleli u mňa zuby.

Bol to naozaj veľmi silný argument, s ktorým sa nemohol pochváliť ani jeden z ostatných kandidátov. Všetko to boli zubári, ku ktorým chodili ľudia do ambulancie práve pre to, že ich bolievali zuby a potrebovali pomoc. Jedného dňa teda mestské zastúpiteľstvo zasadlo a múdre hlavy sa pri takto ťažkom výbere rozhodli, že zubára si budú voliť občania sami...

15. marca sa konali voľby a... vybrali si... Že koho? (pokračovanie nabudúce)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?